Nanga Parbat
| Nanga Parbat | |
| vrch | |
 | |
| Štát |  Pakistan |
|---|---|
| Pohorie | Himaláje |
| Horská skupina | Nanga Parbat |
| Nadmorská výška | 8 125 m n. m. |
| Súradnice | 35°14′15″S 74°35′21″V / 35,23750°S 74,58917°V |
| Najľahší výstup | Kinshoferova cesta zo severozápadu |
| Prvovýstup | Hermann Buhl (Rakúsko) |
| - dátum | 1953 |
| Slov. prvovýstup | Ivan Fiala, Michal Orolin |
| - dátum | 1971 |
  Poloha v rámci Pakistanu
| |
| Wikimedia Commons: Nanga Parbat | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Nanga Parbat[1] (iné názvy: Nangá/Nángá parbat, nepresne Nanga parbat, nesprávne Nangáparvat; urd. نانگا پربت – transliterácia nángá parbat/transkripcia nangá parbat; hind. नंगा परबत – nangá parbat; etymológia: zo sanskritského nanga parvata = „nahý vrch“, v hindčine by doslovný preklad tohto sanskritského názvu znel nangá parvat = „nahý vrch“) alebo Diámir (nepresne: Diamir) je deviaty najvyšší vrch Zeme, vysoký 8 125 m n. m. Leží v Pakistane, v Kašmírskych Himalájach, v horskej skupine Nanga Parbat, 125 km severne od Šrínagaru. Je to najzápadnejšia osemtisícovka.
Nangá parbat tvorí šesťvrcholový masív:
- hlavný vrchol – 8 125 m n. m.
- južný vrchol – 8 042 m n. m.
- predvrchol – 7 910 m n. m.
- severný vrchol – 7 861 m n. m.
- „strieborné zuby“ – 7 597 m n. m.
- juhovýchodný vrchol – 7 530 m n. m.
Jeho juhovýchodná (rupálska) stena je najväčšou stenou na svete. Je vysoká 4 700 (4 500) m. Ďalšie vysoké steny sú severná (rakiotská) – 3 300 m a západná (diamirská) – 3 000 m. Z doliny rieky Indus na hlavný vrchol je vzdialenosť 25 km pri prevýšení 7 000 m, čo je najväčšie prevýšenie na Zemi.
Nangá parbat patrí v Himalájach k najnebezpečnejším vrchom. Okrem technicky náročného terénu je známy aj veľmi nepriaznivým počasím. Okolité vrchy prevyšuje o viac, ako 1 000 metrov, takže nie je nijako chránený pred vetrom, ani monzúnovými zrážkami. Sú tu časté lavíny a silné búrky.
Prvý pokus o výstup na Nangá parbat urobili v roku 1895 britskí horolezci. Traja z nich zahynuli.
V roku 1934 sa pokúsila o výstup nemecká výprava, počas niekoľkodňovej búrky zahynulo 10 ľudí. V roku 1937 zahynulo po páde lavíny 16 členov nemeckej výpravy.
Prvovýstup na vrchol sa podaril v roku 1953. Na vrchole stál rakúsky horolezec Hermann Buhl, ktorý v záverečnom úseku liezol sám a bez pomoci kyslíkového prístroja.
Slovenskí horolezci I. Fiala a M. Orolin vystúpili na Nangá parbat v roku 1971, keď urobili aj prvovýstup na predvrchol. V roku 1978 urobili slovenskí horolezci Jozef Just, Juraj Zaťko, Marián Zaťko a Andrej Belica prvovýstup na severný vrchol Diamírskou stenou.[2]
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Názvy geografických objektov z územia mimo SR : zoznam exoným [online]. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, rev. 2022-01-05, [cit. 2026-06-08]. Dostupné online.
- ↑ Kus nohy na Evereste ho nepresvedčil. Keď vám pri výstupe zomrú štyria kamaráti, o úspechu nemôže byť ani reči. športweb.sk, 2024-10-17. Dostupné online.
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Nanga Parbat
 |
Tento článok týkajúci sa geografie je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš. |
