close
Preskočiť na obsah

Nanga Parbat

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Nanga Parbat
vrch
BERJAYA
Štát Pakistan Pakistan
Pohorie Himaláje
Horská skupina Nanga Parbat
Nadmorská výška 8 125 m n. m.
Súradnice 35°14′15″S 74°35′21″V / 35,23750°S 74,58917°V / 35.23750; 74.58917
Najľahší výstup Kinshoferova cesta zo severozápadu
Prvovýstup Hermann Buhl (Rakúsko)
 - dátum 1953
Slov. prvovýstup Ivan Fiala, Michal Orolin
 - dátum 1971
Poloha v rámci Pakistanu
BERJAYA
Poloha v rámci Pakistanu
Wikimedia Commons: Nanga Parbat
OpenStreetMap: mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Nanga Parbat[1] (iné názvy: Nangá/Nángá parbat, nepresne Nanga parbat, nesprávne Nangáparvat; urd. نانگا پربت – transliterácia nángá parbat/transkripcia nangá parbat; hind. नंगा परबतnangá parbat; etymológia: zo sanskritského nanga parvata = „nahý vrch“, v hindčine by doslovný preklad tohto sanskritského názvu znel nangá parvat = „nahý vrch“) alebo Diámir (nepresne: Diamir) je deviaty najvyšší vrch Zeme, vysoký 8 125 m n. m. Leží v Pakistane, v Kašmírskych Himalájach, v horskej skupine Nanga Parbat, 125 km severne od Šrínagaru. Je to najzápadnejšia osemtisícovka.

Nangá parbat tvorí šesťvrcholový masív:

  • hlavný vrchol – 8 125 m n. m.
  • južný vrchol – 8 042 m n. m.
  • predvrchol – 7 910 m n. m.
  • severný vrchol – 7 861 m n. m.
  • „strieborné zuby“ – 7 597 m n. m.
  • juhovýchodný vrchol – 7 530 m n. m.

Jeho juhovýchodná (rupálska) stena je najväčšou stenou na svete. Je vysoká 4 700 (4 500) m. Ďalšie vysoké steny sú severná (rakiotská) – 3 300 m a západná (diamirská) – 3 000 m. Z doliny rieky Indus na hlavný vrchol je vzdialenosť 25 km pri prevýšení 7 000 m, čo je najväčšie prevýšenie na Zemi.

Nangá parbat patrí v Himalájach k najnebezpečnejším vrchom. Okrem technicky náročného terénu je známy aj veľmi nepriaznivým počasím. Okolité vrchy prevyšuje o viac, ako 1 000 metrov, takže nie je nijako chránený pred vetrom, ani monzúnovými zrážkami. Sú tu časté lavíny a silné búrky.

Prvý pokus o výstup na Nangá parbat urobili v roku 1895 britskí horolezci. Traja z nich zahynuli.

V roku 1934 sa pokúsila o výstup nemecká výprava, počas niekoľkodňovej búrky zahynulo 10 ľudí. V roku 1937 zahynulo po páde lavíny 16 členov nemeckej výpravy.

Prvovýstup na vrchol sa podaril v roku 1953. Na vrchole stál rakúsky horolezec Hermann Buhl, ktorý v záverečnom úseku liezol sám a bez pomoci kyslíkového prístroja.

Slovenskí horolezci I. Fiala a M. Orolin vystúpili na Nangá parbat v roku 1971, keď urobili aj prvovýstup na predvrchol. V roku 1978 urobili slovenskí horolezci Jozef Just, Juraj Zaťko, Marián Zaťko a Andrej Belica prvovýstup na severný vrchol Diamírskou stenou.[2]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. Názvy geografických objektov z územia mimo SR : zoznam exoným [online]. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, rev. 2022-01-05, [cit. 2026-06-08]. Dostupné online.
  2. Kus nohy na Evereste ho nepresvedčil. Keď vám pri výstupe zomrú štyria kamaráti, o úspechu nemôže byť ani reči. športweb.sk, 2024-10-17. Dostupné online.

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Nanga Parbat