Knin
| Knin | ||
| mesto | ||
|
||
| Oficiálny názov: Knin | ||
| Štát | ||
|---|---|---|
| Región | Šibenicko-kninská župa | |
| Nadmorská výška | 220 m n. m. | |
| Súradnice | 44°02′18″S 16°11′41″V / 44,03833°S 16,19472°V | |
| Obyvateľstvo | 15 190 (2001) | |
| Primátor | Josipa Rimac | |
| Časové pásmo | SEČ (UTC+1) | |
| - letný čas | SELČ (UTC+2) | |
| PSČ | 22300 | |
Interaktívna mapa mesta
| ||
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | ||
Knin (lat. Tinin) je mesto v Chorvátsku v Šibenicko-kninskej župe v Dalmácii, na železnici Záhreb – Split, 56 km od pobrežia Jadranského mora. Leží na rieke Krka, ktorá pramení 3 km východne od mesta.[1] V roku 2001 tu žilo 15 190 obyvateľov.
Dejiny
[upraviť | upraviť zdroj]V 1. storočí pred Kr. sa 18 km od dnešného Kninu nachádzal rímsky vojenský tábor Burnum. Dnešné mesto je spomínané až v 10. storočí byzantským cisárom Konštantínom VII. V priebehu 11. storočia tu vznikla diecéza; v roku 1080, za vlády kráľa Zvonimira, už bol Knin vyhlásený za hlavné mesto štátu. Až do 13. storočia tu bola veľmi významná vojenská pevnosť, o ktorú v priebehu nasledujúcich storočí bojovali Turci, Maďari, Rakúšania a Francúzi. Roku 1522 mesto dobyli Turci, a Chorváti ho tak opustili. Pod osmanskou nadvládou zostal Knin ešte ďalších 150 rokov, potom ho získala Benátska republika. Chorváti sa vrátili, roku 1709 tu postavili navyše aj kostol a františkánsky kláštor. Ku koncu 18. storočia, roku 1797, sa stal rakúskym majetkom, počas tejto doby prosperoval. Po rozpade Rakúsko-Uhorska sa stal súčasťou Kráľovstva SHS a neskôr Juhoslávie. Na začiatku 90. rokov 20. storočia, keď v Juhoslávii vypukla občianska vojna, sa Knin stal centrom protichorvátskeho odporu Srbov; tí tu počas vojny ustanovili hlavné mesto ich „Republiky Srbská Krajina“. Chorváti získali vládu nad mestom až roku 1995, počas operácie Oluja (Búrka).
Národnostné zloženie obyvateľstva
[upraviť | upraviť zdroj]| rok | spolu | Srbi | Chorváti | Juhoslovania | ostatní |
|---|---|---|---|---|---|
| 1991 | 12 331 | 9 867 (80,01 %) | 1 660 (13,46 %) | 381 (3,08 %) | 423 (3,43 %) |
| 1981 | 10 933 | 6 516 (59,59 %) | 1 701 (15,55 %) | 2 421 (22,14 %) | 295 (2,69 % |
| 1971 | 7 300 | 4 972 (68,10 %) | 1 686 (23,09 %) | 343 (4,69 %) | 299 (4,09 %) |
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Jan Doubravnický. Největší pevnost Dalmácie a unikátní zřídlo Krky [online]. 2007-08-09, [cit. 2012-04-22]. Dostupné online.
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Knin
Externé odkazy
[upraviť | upraviť zdroj]



