Umelá končatina

Nezamieňať s heslom proteáza.

Osoba s umelou končatinou usposôobenou na behanie

Protéza je umelé zariadenie, ktoré nahradzuje chýbajúcu časť tela, ktorá môže chýbať na základe úrazu či choroby alebo už od narodenia (vrodená porucha). Protézy môžu obnoviť normálne fungovanie chýbajúcej časti tela alebo môžu spríjemňovať vzhľad osoby. Lekársky odbor, ktorý sa zaoberá protézami, sa nazýva protetika.

Niektorí ľudia prišli o končatinu na základe amputácie. Rehabilitácia osôb po amputácii je riadená hladne fyziatrom v rámci interdisciplinárneho tímu fyziatra, protetika, zdravotných sestier, fyzioterapeuta a ergoterapeuta. Protézy možno vyrobiť ručne alebo pomocou dizajnu podporeného počítačom, v ktorom sa používa softvér, ktorý pomáha s dizajnom a analýzou počítačom vygenerovanej 2D a 3D grafiky, ako aj nástroje na analýzu a optimalizáciu výroby.

Druhy

Protéza by mala byť dizajnovaná tak, aby spĺňala potreby a vizuálnu predstavu danej osoby. Rozhodnutia ohľadne funkčnosti a výzoru protézy však môžu byť ovplyvnené osobnými okolnostiami, prítomnosťou iných komorbidít, finančnou situáciou alebo zdravotným poistením či dostupnosťou lekárskej starostlivosti. Okrem toho môže byť u niektorých osôb vhodné využiť napríklad myoelektrické zariadenia (reagujúce na elektrický potenciál vyvinutý svalmi), protézy ovládané vlastnou silou (tzv. „body-powered“, typicky uspôsobené na ťažkú manuálnu prácu) alebo protézy uspôsobené na konkrétne aktivity (napríklad cvičenie alebo dvíhanie činiek). Osoby sa taktiež môžu rozhodnúť podľa svojich plánov v budúcnosti, osobných i pracovných.^{[chýba zdroj]}

Protézy rúk

Príklad dvoch protéz na rukách, ukazujúci dva druhy protézy: myoelektrická protéza (ľavá ruka) a protéza ovládaná vlastnou silou (pravá ruka).

Existuje mnoho protéz na ruky podľa toho, aká časť ruky je zachovaná, od náhrady prstov a dlane až po celú hornú končatinu. Protézy rúk možno rozdeliť na tri druhy: pasívne, ovládané vlastnou silou a myoelektrické.

Pasívne protézy

Medzi pasívne protézy patria napríklad ruky, používané hlavne pre spríjemnenie výzoru, alebo pasívne zariadenia, používané pre špecifické aktivity (voľnočasové i pracovné). Prehľad a klasifikáciu pasívnych protéz možno nájsť napr. v literatúre od Maat et al. Pasívne protézy môžu byť statické, teda bez pohyblivých častí, alebo môžu byť upraviteľné, teda sa ich poloha dá zmeniť, napríklad otváranie ruky. Napriek tomu, že pasívne protézy nemôžu aktívne chytať objekty, môžu byť veľmi užitočné pri aktivitách, ktoré vyžadujú zachytenie alebo podloženie nejakej veci, prípadne pri gestikulácii počas sociálnych interakcií. Podľa vedeckých výskumov používa až tretina osôb po amputácii hornej končatiny pasívnu protézu.

Protézy ovládané vlastnou silou

Protézy ovládané vlastnou silou (tzv. „body-powered“ protézy) fungujú tak, že sú upevnené na „postroj“ a kábel na opačné rameno oproti danej ruke. Nedávno sa objavili i protézy, ktoré využívajú dýchanie osoby na poháňanie a ovládanie protetickej ruky, čím sa obmedzí nutnosť použitia postroja a kábla.

Myoelektrické protézy

Treťou kategóriou protéz sú myoelektrické protézy. Tieto zariadenia sa odlišujú od ostatných dvoch druhov tým, že obsahujú systém batérií. Tie majú dvojakú úlohu: pohybujú protézou a zároveň snímajú signály pohybov svalov. Pohyb protézy zvyčajne využíva motory alebo pneumatický mechanizmus. Na snímanie svalovej aktivity sa používa mnoho techník, vrátane elektromyografie, sonomyografie, myokinézy a ďalších. Tieto metódy zachytávajú i minimálnu zmenu v elektrickom prúde, ktorý vzniká zatnutím svalov počas pohybu hornej končatiny, pomocou elektród alebo iných vhodných nástrojov. Zachytený signál sa následne premieňa na pohyby ruky, ktoré následne vykoná umelá končatina.

Iné projekty

Commons

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Umelá končatina

Zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Prosthesis na anglickej Wikipédii.