Dionýzie

Dionýzie boli starogrécke náboženské slávnosti na počesť boha vína, ročných období a mystérií Dionýza.

Koncom marca a začiatkom apríla sa v Aténach konali takzvané veľké dionýzie, ktoré trvali šesť dní.^[1] Slávnostný sprievod niesol obraz Dionýza z jeho chrámu do amfiteátra za búrlivého veselia. V posledný deň končili predstavením spevákov odetých v kozích kožiach sprevádzaných tanečníkmi. Malé dionýzie sa konali na vidieku v decembri na oslavu vinobrania. Neskôr sa v Aténach každý tretí rok oslavovali veľké národné dionýzie. Od roku 535 pred Kr. zaradili predvádzanie súťaží dramatických básnikov. Dityramb zborová pieseň na oslavu Dionýza spojená s ľudovými hrami zohrala rozhodujúcu úlohu pri zrode gréckej komédie a tragédie.^{[pozn. 1]}

Poznámky

↑ Nakoniec sa sprostredkovane mohli podieľať i na rečiach prednášaných na súde.^[2]

Referencie

↑ DIONÝSIE ANTICKÉ. In: Slovník antické kultury. Praha : Svoboda, 1974. 717 s. (Členská knižnice nakl. Svoboda.) S. 156.
↑ ARISTOTELES, Rétorika, Poetika (překl. Antotnín Kříž), Praha: Petr Rezek, 1999, str. 225 - 226

Iné projekty

Commons ponúka multimediálne súbory na tému Dionýzie

Externé odkazy

Dionysos et Bacchus

[3] Nakoniec sa sprostredkovane mohli podieľať i na rečiach prednášaných na súde.^[2]

[1] DIONÝSIE ANTICKÉ. In: Slovník antické kultury. Praha : Svoboda, 1974. 717 s. (Členská knižnice nakl. Svoboda.) S. 156.

[2] ARISTOTELES, Rétorika, Poetika (překl. Antotnín Kříž), Praha: Petr Rezek, 1999, str. 225 - 226

[1]

[pozn. 1]

[2]