Lev
| Časovy interval | Pleistocen (2,5 Mil. lět tomu prěd) do nastoječego ▼ 2,588–0 Ma |
|---|---|
| Status shranjenja | Bezzaščitny (VU) IUCN3.1[1] |
| Naučna klasifikacija | |
| Domen | Eukaryota |
| Carstvo | Animalia |
| Tip | Chordata |
| Klasa | Mammalia |
| Red | Carnivora |
| Podred | Feliformia |
| Sěmejstvo | Felidae |
| Podsěmejstvo | Pantherinae |
| Rod | Panthera |
| Vid | P. leo |
| Brandt, 1841 | |
| Binominalno ime | |
| Panthera leo (Linnaeus, 1758)[2] | |
| Areal razprostranjenja | |

Lev (lat.: Panthera leo) jest sosavec rodiny Felidae (kotovyh). Něktori veliki samci važet nad 250 kg.[3] Tutčcasno diki lvi živut v Črnoj Afrikě i zapadnoj Indiji.[4] Lvi sut adaptovali se k životu v prerijah i směšanom krajevidu s drěvami i travoju. Buduči odnosno malymi, samice umějut bystro běgati na kratko oddaljenje i koordinovati svoj lov stadnyh životin.
Lvi sut izčezli iz Sevěrnoj Afriky i jugozapadnoj Azije v historičnom vremenu. Prěd pozdnjim Pleistocenom, čto bylo priblizno 10,000 lět tomu, lev byl najvyše razprostranjenym velikym sosavcom poslě člověka. Oni sut obyvali vo věčšej česti Afriky, črěz Evraziju od Zapadnoj Evropy do Indije i v Amerikě od Jukona do Peru.[5] Lev tutčas se odnosi k bezzaščitnym vidam. Odbylo se sniženje afrikanskoj poulacije ob 30–50% za dva desetilětja vtoroj poloviny 20. stolětja.[1] Izgubjenje domoviny i konflikty s člověkom sut glavnymi pričinami bezpokojnosti.
Lva često nazyvajut "car zvěrev ". Lvi sut simbolom odvagy. Oni česteje vseh životin objavjajut se v heraldikě. Oni sut ikonoju odvagy i carstvennosti.
Lvi v dikoj prirodě živut od 10 do 14 lět. V nevolě oni doživajut nad 20 lět, samci v prirodě obyčno ne živut vyše 10 lět, to jest vslěd ran od bitok s drugymi samcami, ktore skračajut jih život.[6] Oni živut v savanah i prerijah, gde takože sut drěva, ale lvi sut glavno adaptovani loviti žrtv v travě. Na razliku od ostalyh kotovyh, lvi sut socialni. Skupina lvov zove se prajd, vo ktory vhodet rodstvenne samice, jihne mladata i jedin či dva dorastlyh samca. Grupa samic obyčno lovi zajedno.
Lvi sut mesožerci i mršejedi.[7] Oni sut vrhni predatori i stojet na vrhu jedalnoj mrěže.[8] Lvi poživjajut se kopytnymi životinami malogo razměra, takymi kako gazely Tomsona, bradavočniky, sine antilopy-gnu, ravninne zebry, afrikanske byvoli i antilopy-kany. Lvi žrut mrše životin umrlyh od prirodnyh pričin (hvorob) ili ubityh inymi predatorami. Oni vsegda slědet za supami, ktore lětajut krugami, kogda v blizkosti sut mrtve ili ranjene životiny.[7]
Etimologija
[praviti | praviti izvorny kod]Medžuslovjansko slovo lev jest tipično za vse slovjanske jezyky i jest svezano s latinskym leō i s drěvnogrečskym λέων (léōn). Hebrejsko slovo לָבִיא (lavi) može takože byti svezanym.[9] Nazva roda Panthera jest slovom iz klasičnogo latinskogo jezyka panthēra, ktoro jest klonom drěvnogrečskoro slova πάνθηρ (pánthēr) 'pantera'.[10]
Adaptacija
[praviti | praviti izvorny kod]Lvi imajut arhetipičny rev, ktory oni koristajut za komunikaciju s drugymi členami prajda i za ostrěženje raznyh zagrabnikov o granicah svoej ozemji.
U nih sut dolge vtegajeme nogte, ktore pomagajut lvam hvatati i držati žrtvy. oni imajut gruby jezyk, ktory pomagaje sdirati kožu životnyh žrtv od mesa i meso od kostij. Vokrug brjuha oni imajut volnu kožu, ktora dozvoljaje jim pri udarah kopytami od žrtv imati minimalne šansy na poranjenje.
Opisanje
[praviti | praviti izvorny kod]Vsego okolo 30,000 lvov jest ostalo v dikoj prirodě v Afrikě. V Aziji ostalo toliko okolo 350 lvov (podvid Aziatsky lev). Oni živut glavno v lěsu Gir[4] vo štatu Gudžarat v Indiji.
Lvi lovet mnoge životiny kako gnu i antilopy. Samcy lva važet obyčno medžu 150 i 250 kg. Velike lvi dosegajut vagy od 250 do 270 kg. Samice (ljvice) sut obyčajno od 120 do 182 kg.[3] Dorastle samcy lva sut jedine kotove, ktore imajut grivu. Lev imaje dolgo tělo, kratke nogy, velike nogte, veliku glavu i žoltovato-koričnevu šubu. Oni takože imajut dolgy hvost.
Povedenje
[praviti | praviti izvorny kod]Lvi živut v grupah nazyvanyh prajdy, vo ktoryh byvaje od 10 do 40 lvov. Každy prajd imeje svoju domašnu ozemju (teritoriju). Lvi ne dozvoljajut drugym mesožercam (životinam-predatoram) loviti na svojej teritoriji, ktora možet dosegati až 260 km².
Lviny rev jest unikalnym u každogo lva. On koristaje se za ostraženje drugyh lvov iz sosednyh prajdov (ili lvov-jedincev). Tak dělajut i konkurenčni samci: druge samci prizyvajut alfa-samca prajda na bitku zato by prěvzali pravo dominacije ako by pobedžali. Lvi obyčno imajut prajdy s cěljem usiljenja svojego vida črez generacije.[11]
Lvi ne sut stvoreni na veliku bystrost kako napriklad pantery, ale lovet grupami. Za kotovyh to ne jest tipično. Za prajd lovet obyčno samicy, ale samci mogut poněkogda pomagati ako to jest potrěbno, da by položiti velikih zvěrov kako buvol ili žirafa. Po tom kako lvi položet žrtvu, ju dušet kusanjem za lice da by žrtva ne mogla dyhati. Lvi imajut dolge vtegajeme nogte, ktore činet kako haky, da by udrživali žrtvu. Lvi sut svirepi stvory.
Ačekoli lev jest silny v ubivanju žrtv, on ne jest medžu najvvyše nebezpečnymi za člověka životinami.[12]
Lvi takože imajut mnogo raznyh glasov i zvukov. Medžu nimi sut vrčanje, rev, skripěnje zubami, grohtanje, predenje, stonanje i velmi često naglo rvenje. Nektore revy sut izkoristane v kinah.
Razmnoženje
[praviti | praviti izvorny kod]Ljvica jest gotova imeti mladeta ako li ona jest vo věku 2–3 lět. Levje mladeta nayzvajut se ljveta. Lvjeta narodet se po 3½ měsecah, oni se narodet slepymi; jihne oči ne otvarjaut se dopoka oni ne dosegnut věka sedmicy, i dalje ne mogut videti ješče do věka okolo dvoh sedmic. Lvi ne imajut brlog (legovišče) gde by oni sut žili dolgy čas. Ljvica ukryvaje ljveta v gustyh kustah, jarah ili skalnyh izstupah. Ako li město hovanja bylo viděno inymi predatorami, ljvica preněse ljvet na novo město ukryvanja. Ljveta budut prědstavjeny v prajdu priblizno vo věku 6 sedmic. Ljveta sut velmi bezzaščitne, kogda ljvica izhodi na lov i musi nehati ljvat samih. Takože, kogda prajd prěhodi od jednogo samca do drugogo, on obyčno ubivaje vseh ljvet. Jihne materi budut potom sparivati se novym samcom prajda, čto označaje, že dalši ljveta uže budut vsi jego potomkami. Narodi se vsego 2-6 ljvet. Obyčno, toliko 1-2 ljve prěživaje do prědstavjenja prajdu, čto jest momnentom, od ktorogo jih bude hraniti cěly prajd.
V zoologičnyh parkah lvi mogut sjedinjati se s tigrami. Jestli roditelje sut samec lva i samica tigra, potomka nazyvajut ligr. Jestliže roditelje sut samec tigra i samica lva, potomka budut nazyvati tiglev.
Lvi v heradikě
[praviti | praviti izvorny kod]Lev pojavjaje se v heraldikě vyše često, než vsaky ostaly zvěr. Lvi tradično simbolizujut odvagu, hrabrost i carstvennost. Sut na gerbah Bulgarije, Čehije, Črne Gory, Rumunije, Latvije, Estonije, Gruzije, Armenije, i drugyh držav.
Referencije
[praviti | praviti izvorny kod]- 1 2 3 Nicholson, S.,; Bauer, H.,; Strampelli, P.,; Ikanda, D.,; Tumenta, P.F.,; Asfaw, T., Venkataraman, M. & Loveridge, A. (2025). "Panthera leo". The IUCN Red List of Threatened Species. IUCN. 2025: e.T15951A280792135. doi:10.2305/IUCN.UK.2025-2.RLTS.T15951A280792135.en. Data dostupa: 10 februara 2026.CS1 maint: extra punctuation (link) CS1 maint: multiple names: authors list (link)
- ↑ Linnaeus, C. (1758). "Felis leo". Caroli Linnæi Systema naturæ per regna tria naturæ, secundum classes, ordines, genera, species, cum characteribus, differentiis, synonymis, locis (na latinskom). Tomus I (decima, reformata izd.). Holmiae: Laurentius Salvius. str. 41.
- 1 2 Nowak, Ronald M. (1999). Walker's Mammals of the World. Baltimore: Johns Hopkins University Press. ISBN 0-8018-5789-9.
- 1 2 Několiko ogroženyh lvov žive v Narodnom parku Gir v Indiji. "Gir National Park Website". Gir National Park. Gujarat, India. Data dostupa: 15 februara 2020.
- ↑ Harington, CR ‘Dick’ (1969). Pleistocene remains of the lion-like cat (Panthera atrox) from the Yukon Territory and northern Alaska. Canadian Journal of Earth Sciences 6 (5): 1277–88.
- ↑ Smuts, G.L. (1982). Lion. Johannesburg: Macmillian. str. 231. ISBN 0-86954-122-6.
- 1 2 Schaller, George B. 1972. The Serengeti lion: a study of predator–prey relations. Chicago: University of Chicago Press, p. 213.. ISBN 0-226-73639-3
- ↑ >"Behavior and Diet". African Wildlife Foundation website. African Wildlife Foundation. 1996. Data dostupa: 14 junija 2015.
- ↑ "lion". Oxford English Dictionary (Online ed.). Oxford University Press. Retrieved 20 March 2022. (Subscription or participating institution membership required.)
- ↑ Liddell, H. G.; Scott, R. (1940). "πάνθηρ". A Greek-English Lexicon (Revised and augmented izd.). Oxford: Clarendon Press. Bylo arhivovano iz iztočnika 11 aprilja 2008. Data dostupa: 20 februara 2021.
- ↑ R. Boothalingam, Optimization using lion algorithm: A biological inspiration from lion’s social behavior, Evolutionary Intelligence 11 (1–2) (2018) 31–52.
- ↑ "Top 10 Most Dangerous Animals In The World". Conservation Institute. 28 aprilja 2015. Bylo arhivovano iz iztočnika 20 oktobra 2015. Data dostupa: 24 oktobra 2015.
Vnešnje linky
[praviti | praviti izvorny kod]- Tutoj članok imaje prěvod iz članka «Lion» v Vikipediji na anglijskom (spis avtorov; dozvoljenje CC BY-SA 4.0).
- Tutoj članok imaje prěvod iz članka «Lion» v Vikipediji na prostom anglijskom (spis avtorov; dozvoljenje CC BY-SA 4.0).


