close
Preskočiť na obsah

Buganda

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
BERJAYA
Vlajka Bugandy
BERJAYA
Poloha kráľovstva Buganda na mape Ugandy

Buganda je kráľovstvo 52 klanov kmeňa Baganda; najväčšie a najvýznamnejšie z 5 tradičných kráľovstiev Ugandy.

Rozkladá sa na juhu Ugandy na západnom a severnom pobreží Viktóriinho jazera, a v súčasnosti zahrnuje ugandské distrikty Kalangala, Kayunga, Kiboga, Luwero, Masaka, Mpigi, Mubende, Mukono, Nakasongola, Rakai, Sembabule a Wakiso. Pôvodne bol integrálnou súčasťou Bugandy tiež distrikt Kampala. Ten je však od obnovenia kráľovstva v roku 1993 uvedený v ugandskej ústave ako „ugandský distrikt“, ale nie ako distrikt Bugandy. Buganda požaduje od ugandskej vlády začlenenie distriktu späť do Bugandy. Buganda na západe hraničí s kráľovstvami Ankole, Toro a Buňorom-Kitarou, na severozápade s Buňorom-Kitarou, na severovýchode s územím bývalého distriktu Lango (moderné distrikty Apac a Lira), na východe s kráľovstvom Busoga, na juhu potom s Tanzániou. Súčasťou Bugandy je aj väčšina ugandskej časti Viktóriinho jazera. S výnimkou územia distriktu Kampala je teda Buganda totožná s formálnou ugandskou Centrálnou oblasťou. Metropolou Bugandy je Kampala, ktorá však od roku 1993 nie je súčasťou obnoveného kráľovstva.

Demografia

[upraviť | upraviť zdroj]

Ako v celej Ugande je aj tu úradným jazykom angličtina. Inak sa tu hovorí hlavne bantuskými jazykmi. Bugandu obýva predovšetkým kmeň Baganda hovoriaci jazykom luganda. Na severe Bugandy žije kmeň Baruli, hovoriaci jazykom ruruli.

Tunajší kráľ má titul kabaka (Kabaka wa Buganda). Jeho sídlom je palác Twekobe. Tunajší parlament sa nazýva lukiiko a predseda vlády má označenie katikkiro. Od obnovenia kráľovstva v roku 1993 však žiadna z bugandských inštitúcií nemá reálnu moc. Kráľovstvo Buganda usiluje o autonómiu a premenu Ugandy na federáciu.

Literatúra

[upraviť | upraviť zdroj]
  • OSTERHAMMEL, Jürgen. The Transformation of the World: A Global History of the Nineteenth Century. Princeton, New Jersey; Oxford : Princeton University Press, 2015. ISBN 978-0691169804.
  • Donald Anthony Low. Buganda in Modern History. [s.l.] : University of California Press, 1971a. Dostupné online. ISBN 9780520016408.
  • The Mind of Buganda: Documents of the Modern History of an African Kingdom. Ed. Donald Anthony Low. [s.l.] : University of California Press, 1971b. Dostupné online. ISBN 9780520019690.
  • M S M Semakula Kiwanuka. History of Buganda: From the Foundation of the Kingdom to 1900. [s.l.] : Africana Press, 1972. ISBN 0841901147.

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Buganda

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]